Televízne médiá dostávajú väčšinu svojho reklamného rozpočtu od medzinárodných farmaceutických spoločností - to vytvára neodolateľný vplyv na to, aby informovali o všetkých vymyslených štúdiách podporujúcich ich vakcíny a iné takzvané liečebné postupy. 14] Len v roku 2020 vynaložil farmaceutický priemysel na takúto reklamu 6,56 miliardy dolárov. 13,14] Farmaceutická televízna reklama predstavovala 4,58 miliardy, čo je neuveriteľných 75% ich rozpočtu. Za to sa kupuje veľký vplyv a kontrola nad médiami. Svetoznámi odborníci v rámci všetkých oblastí infekčných chorôb sú vylúčení z mediálneho pôsobenia a zo sociálnych médií, ak by sa akokoľvek odchýlili od vymyslených lží a prekrúcaní zo strany výrobcov týchto vakcín. Okrem toho tieto farmaceutické spoločnosti vynakladajú desiatky miliónov na reklamu v sociálnych médiách, pričom v roku 2020 viedla spoločnosť Pfizer s $55 miliónmi[14].

Hoci sú tieto útoky na slobodu prejavu dosť desivé, ešte horšie je, že nemocniční administrátori majú prakticky všeobecnú kontrolu nad podrobnosťami lekárskej starostlivosti v nemocniciach. Títo nájomníci teraz prikazujú lekárom, ktoré liečebné protokoly budú dodržiavať a ktoré liečebné postupy nebudú používať, bez ohľadu na to, aké škodlivé sú "schválené" liečebné postupy alebo aké prospešné sú "neschválené" liečebné postupy [33, 57].

Nikdy v histórii americkej medicíny sa nestalo, aby vedenie nemocnice diktovalo svojim lekárom, ako majú vykonávať lekársku prax a aké lieky môžu používať. CDC nemá žiadnu právomoc diktovať nemocniciam alebo lekárom, čo sa týka lekárskej liečby. Napriek tomu sa väčšina lekárov podriadila bez najmenšieho odporu.

Federálny zákon o starostlivosti podporil túto ľudskú katastrofu tým, že ponúkol všetkým americkým nemocniciam až 39 000 dolárov za každého pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti, ktorého napojili na respirátory, napriek tomu, že už na začiatku bolo zrejmé, že respirátory sú hlavnou príčinou úmrtí týchto nič netušiacich, dôverčivých pacientov. Okrem toho nemocnice dostávali 12 000 dolárov za každého pacienta, ktorý bol prijatý na jednotku intenzívnej starostlivosti - čo podľa mňa a iných vysvetľuje, prečo všetky federálne lekárske byrokracie (CDC, FDA, NIAID, NIH atď.) robili všetko, čo bolo v ich silách, aby zabránili život zachraňujúcej včasnej liečbe. 46 Nechanie pacientov zhoršiť sa do takej miery, že potrebovali hospitalizáciu, znamenalo veľké peniaze pre všetky nemocnice. Stále väčšiemu počtu nemocníc hrozí bankrot a mnohé z nich zatvorili svoje brány ešte pred touto "pandémiou"[50]. väčšinu týchto nemocníc teraz vlastnia národné alebo medzinárodné korporácie, vrátane fakultných nemocníc[10].

Je tiež zaujímavé, že s príchodom tejto "pandémie" sme boli svedkami prudkého nárastu korporátnych nemocničných reťazcov, ktoré skupovali množstvo týchto finančne ohrozených nemocníc [1,54] Bolo zistené, že tieto nemocničné giganty využívajú miliardy z federálnej pomoci Covid na získanie týchto finančne ohrozených nemocníc, čo ďalej zvyšuje moc korporátnej medicíny nad nezávislosťou lekárov. Lekári vyhostení zo svojich nemocníc si ťažko hľadajú zamestnancov iných nemocníc, do ktorých by mohli nastúpiť, pretože aj tie môžu byť vo vlastníctve toho istého korporátneho giganta. Výsledkom je, že politiky mandátu na očkovanie zahŕňajú oveľa väčší počet zamestnancov nemocníc. Napríklad Mayo Clinic prepustila 700 zamestnancov za to, že využili svoje právo odmietnuť nebezpečnú, v podstate netestovanú experimentálnu vakcínu [51,57] Mayo Clinic to urobila napriek tomu, že mnohí z týchto zamestnancov pracovali počas najhoršej epidémie a sú prepúšťaní v čase, keď je variant Omicron dominantným kmeňom vírusu, má pre väčšinu patogénnosť bežného prechladnutia a vakcíny sú pri prevencii infekcie neúčinné.

Okrem toho sa dokázalo, že očkovaná bezpríznaková osoba má nazofaryngeálny titer vírusu rovnako vysoký ako infikovaná neočkovaná osoba. Ak je cieľom poverenia očkovaním zabrániť šíreniu vírusu medzi personálom nemocnice a pacientmi, potom najväčšie riziko prenosu predstavujú očkovaní, nie neočkovaní. Rozdiel je v tom, že chorý neočkovaný človek by do práce nešiel, asymptomatický očkovaný šíriteľ áno.

Vieme však, že veľké lekárske centrá, ako napríklad Mayo Clinic, dostávajú každoročne desiatky miliónov dolárov z grantov NIH, ako aj peniaze od farmaceutických výrobcov týchto experimentálnych "vakcín". Podľa môjho názoru je to skutočný dôvod, ktorý vedie tieto politiky. Ak by sa to dalo dokázať na súde, mali by byť správcovia, ktorí vydávajú tieto nariadenia, stíhaní v plnom rozsahu zákona a žalovaní všetkými poškodenými stranami.

Problém bankrotu nemocníc sa čoraz viac vyostruje v dôsledku povinnosti nemocníc očkovať a z toho vyplývajúceho veľkého počtu zamestnancov nemocníc, najmä zdravotných sestier, ktorí sa odmietajú dať násilne zaočkovať [17,51], čo všetko nemá v histórii zdravotnej starostlivosti obdobu. Lekári v nemocniciach sú zodpovední za liečbu svojich jednotlivých pacientov a priamo s týmito pacientmi a ich rodinami pracujú na začatí tejto liečby. Vonkajšie organizácie, ako napríklad CDC, nemajú žiadnu právomoc zasahovať do tejto liečby a vystavujú pacientov vážnym chybám zo strany organizácie, ktorá nikdy neliečila ani jedného pacienta s COVID-19.

Keď sa táto pandémia začala, CDC nariadilo nemocniciam dodržiavať liečebný protokol, ktorý mal za následok smrť státisícov pacientov, z ktorých by sa väčšina uzdravila, keby sa povolila správna liečba [43,44] Väčšine týchto úmrtí sa dalo predísť, keby lekári mohli včas použiť liečbu takými prípravkami, ako je ivermektín, hydroxy-chlorochín a množstvo ďalších bezpečných liekov a prírodných zlúčenín. Na základe výsledkov lekárov, ktorí úspešne liečili väčšinu pacientov s kovidom, sa odhaduje, že z 800 000 ľudí, ktorí podľa našich informácií zomreli na kovid, sa 640 000 mohlo nielen zachrániť, ale v mnohých prípadoch sa mohli vrátiť do zdravotného stavu pred nákazou, ak by sa použila nariadená včasná liečba týmito osvedčenými metódami. Toto zanedbanie včasnej liečby predstavuje masovú vraždu. To znamená, že 160 000 ľudí by skutočne zomrelo, čo je oveľa menej ako počet ľudí, ktorí zomreli rukami byrokracie, lekárskych združení a lekárskych rád, ktoré sa odmietli zastať svojich pacientov. Podľa štúdií o včasnej liečbe tisícov pacientov odvážnymi a starostlivými lekármi sa mohlo zabrániť sedemdesiatim piatim až osemdesiatim percentám úmrtí [43, 44].